|
|
Kde ostala rovnosť?
V mnohých diskusných fórach prekladateľov sa objavili sťažnosti proti postupu
západoeurópskych prekladateľských agentúr, ktoré poskytujú svojím externým
spolupracovníkom v krajinách Strednej a východnej Európy výrazne nižšie
honoráre, ako ich západným kolegom. Na túto diskrimináciu upozornili samotní
prekladatelia z pôvodných členských krajín EÚ. Dôvodom nie je len nesúhlas s
diskrimináciou ich kolegov z nových členských štátov SVE, ale aj obava, že
agentúry v snahe zvýšiť svojezisky budú stále častejšie prizývať k spolupráci
prekladateľov zo SVE.
Zaujímavá bola reakcia samotných agentúr. Nižšie honoráre prekladateľom z
východnej Európy odôvodňujú ich nižšími životnými nákladmi. Živobytie je tu
lacnejšie, tak im netreba k prežitiu toľko, ako ich západným kolegom. Pritom,
pravda, neváhajú požadovať práce, k vykonaniu ktorých prekladateľ potrebuje
okrem vyspelého technického vybavenia ešte aj špeciálne softvérové programy.
Takáto primeraná hardvérová a softvérová výbava stojí prekladateľa okolo
150tisíc Sk, ktoré musí dať na stôl skôr, než dostane prvý honorár.
Ceny prekladov na Slovensku stagnujú; na vine je jednak zhoršená ekonomická
situácia objednávateľov, jednak dampingové ceny študentov cudzích jazykov,
ktorí si ani neuvedomujú, že extrémnymi zľavami pília konár, na ktorom budú o
niekoľko rokov sedieť.
Táto "bieda" sa odzrkadľuje aj na ziskoch agentúr. Máloktorá agentúra sa môže
vykázať za posledné tri roky takými ziskami , ktoré by spĺňali predpísaný limit
Európskej únie, postavený pre každého, kto sa chce zúčastniť výberového
pokračovania podľa logiky "Ak si dobrý, musíš byť aj bohatý!..." Aj ďalšie
"pravidlá hry", ktoré platia pre spoluprácu orgánov EÚ s prekladateľmi, resp.
agentúrami (pokuty za oneskorenie, chyby alebo odmietnutie prekladu)
môžuekonomicky slabší subjekt položiť po dvoch-troch kauzách "na lopatky".
Napriek tomu, že sme v jednotnej či zjednocujúcej sa Európe, pravidlá hry nie
sú jednotné. Nároky sú rovnaké, no "benefície" - výhody, poplatky, honoráre a
pod. - sú udeľované prekladateľom z krajín SVE podstatne nižšie. Samozrejme,
takáto prax povedie nie k vyrovnaniu rozdielov, o ktoré musí ísť
každémurozumnému politikovi a hospodárovi, ale naopak k ich prehĺbeniu, pretože
-
- za rovnakú prácu dostávame nižšiu odmenu,
- prostriedky, ktoré EÚ vyčleňuje vo svojom rozpočte na preklady, plynú
prevažne do krajín aagentúr, ktoré mohli držať krok s nárokmi doby,
-
dôsledky režimu spred roku 1989, ktorých odstránenie by malo byť cieľom EÚ, sa
stávajú zámienkou kďalšej diskriminácii, ktorá napokon povedie k
zakonzervovaniu tohto stavu,
- preklady do slovenčiny v západných krajinách neraz vyhotovujú Slováci,
ktorí z hľadiska požiadaviek agentúr sú tzv. native speakers (prekladajú do
rodného jazyka), no vďaka dlhodobej emigrácii stratili kontakt so živým
jazykom.
Za týchto okolností pôsobí správa, že EÚ nestíha vyhotovovať preklady do
jazykov nových členských štátov, prinajmenšom neúprimne a voči jazyku, kultúre
aj národu diskriminačne, najmä ak sa oneskoreniami v prekladateľských prácach
zdôvodňuje, prečo sa nebudú všetky materiály EÚ v plnom rozsahu prekladať do
slovenčiny.
Takže ak niektorý Slovák chce pôsobiť ako prekladateľ v štandardných
podmienkach, neostáva mu nič iné, iba sa presťahovať na Západ, čo pri voľnom
pohybe osôb a ideí nie je osobitný problém.
Ten problém, ktorý je špecifický náš, spočíva skôr v tom, že zase sa
niekto snaží presvedčiť nás o tom, že byť Slovákom - je veľkou nevýhodou, či
dokonca osudovou smolou...
Juraj P o h r o n e c
|
|
